Židia ako vďačný objekt konšpiračných teórií po celom svete

Okrem obligátneho obviňovania Židov z pokusov o ovládanie sveta, verejnosť dychtivo počúvala rôzne konšpiračné teórie v súvislosti s 11. septembrom 2001 či smrťou princeznej Diany. Podobne Brownov svetový bestseller Da Vinciho kód využíva konšpiračnú posadnutosť čitateľov. Treba si uvedomiť, že konšpiračné teórie sú akýmsi psychologickým fenoménom, keď je obviňovaná určitá skupina ľudí, že v skrytosti cieľavedome pôsobí v neprospech zvyšku spoločnosti. Táto malá skupina bola v dejinách najčastejšie identifikovaná so Židmi alebo v užšom význame so „židovskou loby“, či „sionistickou svetovládou“.

Pôvod konšpiračných teórií

Vo všeobecnosti sa za čas rozkvetu židovských konšpiračných teórií považuje stredovek. Ich pôvod je však oveľa starší. Celú „spiritualitu protižidovských konšpirácií“ odkrýva biblická kniha Ester. Židia ju každoročne čítajú na sviatok Purim. Hámanovo sprisahanie proti Židom bolo založené na klamstvách, podvode, vlastnej ziskuchtivosti a moci. Podobne tomu bolo pri stredovekých obvineniach Židov z rituálnych vrážd, znesväcovania hostií, z otravy studní ... ktoré mali za následok miestne pogromy. Stredovekí panovníci využívali Židov pre svoj hospodársky rozvoj a v čase krízy Židov spokojne obvinili, aby získali úplne všetko. Veľa sa hovorí o úspechov Židov pri obchodovaní a bankovníctve, zvlášť v aškenázskej oblasti. Pritom sa zabúda, že takémuto živobytiu sa Židia v stredoveku venovali najmä v dôsledku zákazov vlastniť pôdu a náboženskému vedomiu kresťanov, že úrokové obchody medzi kresťanmi sú nemorálne. Toto platilo zvlášť po vyhláseniach 4. lateránskeho koncilu v roku 1215. Dôvody vysokých úrokových sadzieb (bežne okolo 33%) historici vysvetľujú nielen vysokým rizikom, ktoré bankári podstupovali, ale aj vysokými odvodmi, ktoré Židia odvádzali do pokladníc svojich pánov. Rôzne formy obviňovania Židov sa stali najjednoduchším spôsobom, akým sa dlžníci zbavovali dlhov. Veď oni sú podvodníci, prospechári, vydierači, klamári, zlodeji ... Zlodej kričí: „Chyťte zlodeja!“. Súčasní propagátori konšpiračných teórií zabúdajú, že nie každý Žid je obchodník a že nie každý bankár je Rothschild. Politicko-ekonomicky motivované konšpiračné teórie sú jednoduchou „racionálnou“ cestou k „zákonnej krádeži“.

Protokoly sionských mudrcov

Na začiatku 20. storočia získalo v Európe veľkú popularitu klasické dielo konšpirátorov Protokoly sionských mudrcov, ktoré je podnes príručkou moderného antisemitizmu. Hoci Protokoly vznikli v Rusku, ich pôvod je vo francúzskej a nemeckej antisemitskej literatúre. Maurice Joly napísal v roku 1864 pamflet o snahe Napoleona III. ovládnuť svet. Spolupracovník ruského cára Mikuláša II. Matvej Golovinský použil toto dielo, pričom zamenil Napoleona za tajné spoločenstvo židovských mudrcov, ktorí sa snažia o ovládnutie sveta. Vhodným pozadím bol vznik sionistického hnutia pod vedením Theodora Herzla. Druhým literárnym prameňom Protokolov bol román Johna Retcliffa Biaritz. Protokoly chceli ruské cárske tajné služby využiť ako zbraň na potlačenie revolučných nálad. Preto sa ich autor pozitívne stavia k šľachte a pranieruje revolucionárov a demokratov. Prvé vydanie Protokolov v Rusku bolo v roku 1905 a po skončení I. svetovej vojny sa ich preklady vydávali po celom svete. Hoci podľa kritickej analýzy samotného textu ide o plagiát a sfalšovaný dokument, pre antisemitov ide o „jasný dôkaz“ o tom, že Židia chcú ovládnuť svet. Falošný dokument použil aj Adolf Hitler. Vo svojom diele Mein Kampf aj na ňom založil antisemitizmus nacizmu. Na rozdiel od Ester sa nenašiel nikto, kto by Hitlera zastavil v realizácii „konečného riešenia“. Protokoly a podobná literatúra nachádza v súčasnosti nových čitateľov medzi neonacistami a arabskými vodcami (často ich citoval napríklad egyptský prezident G. A. Násir). Je zaujímavé, že v roku 1993 vydal Oblastný súd v Moskve rozsudok, ktorý konštatuje, že Protokoly sú podvrhom.

Môžu za všetko Židia?

Človek vo svojej podstate túži po mystériu a duchovne. Jedným z dôvodov úspechu konšpiračných teórií je dychtivosť po tajomstvách a záhadách v racionálnom svete. Druhým dôvodom je potreba identifikovať zlo vo svete s niekým „iným“. Ak identifikujeme akékoľvek zlo, napríklad chudobu, s určitou skupinou ľudí, už za ňu nie sme zodpovední my, ale práve „tí druhí“. Aby projekcia vlastných chýb či problémov v spoločnosti bolo úspešná, je potrebné nájsť vhodného obetného baránka. V obdobiach hospodárskych a sociálnych kríz sa často našli takí, ktorí využili antisemitský potenciál. V časoch socializmu boli za všetko vinní Američania, kapitalisti a samozrejme židovská loby. Západ zasa bojoval proti „židoboľševikom“. S takýmto zvaľovaním viny na „iných“ sa stretávame aj na začiatku Biblie. Adam sa vyhováral na ženu, žena na hada ... Aj Ježiš uvádza, že človek ľahšie hľadá triesku v oku toho druhého než brvno v oku vlastnom. Na Židoch možno nájsť všetky chyby ako na každom inom človekovi.

Kto hľadá, nájde.

Dá sa proti konšpiračným teóriám bojovať? Ideálne by bolo, keby sa teórie, založené na klamstvách, vyvrátili racionálnymi argumentmi. Žiaľ tí, ktorí im veria, hoci často inteligentní ľudia, ich prijímajú na inej než racionálnej rovine. Jednoducho veria, lebo chcú veriť a dokonca v určitých prípadoch môžu mať z nich osoh. Biblickou cestou proti rôznym Hámanom dnešného sveta je zaujať postoj kráľovnej Ester, ktorá stála po boku tých, ktorí mali byť odsúdení a vyhladení.

Převzato ze serveru delet.sk. Delet znamená hebrejsky dveře.