Bozajte nás v ..!

"Hrozný čin." Naozaj poburujúci čin, hodný zverejnenia v TV- prime time. No hovorca policajnej stanice, seržant Richard Mc Sas, sa vyjadril, že "situáciu majú pod kontrolou a pokiaľ nebude vydaná oficiálna správa, nemôže poskytnúť žiadne ďalšie informácie.

Na otázku novinára, či sa jednalo len o muchy a či sa na predmetnej mucholapke nenachádzali aj včely, alebo kolibríky, mu hovorca odpovedal.

"Nemiešajte nám tu hrušky s jablkami! Situáciu naďalej monitorujeme a budú vydané potrebné opatrenia."

Novinár v rýchlosti položil ešte jednu doplňujúcu otázku.

"Na verejnosť prenikli informácie, že včely sa na nej s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzali tiež..."

Odpoveď: "Vašu teóriu nemôžeme potvrdiť, ani vyvrátiť...Ďakujem!"

Seržant Sas treskol dvermi a stratil sa v anonymite šedivej budovy. Presne tak ako aj tí, korím toto adresujem.

Začínam byť voči vyjadreniam a samotnému podaniu informácii už doslova averzný.

Slovné spojenia, ako: nemôžeme to potvrdiť ani vyvrátiť – nemiešajme nám tu hrušky s jablkami - situáciu monitorujeme - máme to pod kontrolou...znejú z úst štátnych i súkromných inštitúcii a ich hovorcov, ako arogancia voči občanom. Takto podané, alibistické "vysvetlenia" udalostí, na ktoré mnohokrát "obyčajný občan" netrpezlivo čaká, sú zrovnateľné s výstižnejšou, ľudovo známou formulkou - bozajte nás v riť!

Čím ďalej tým častejšie sa v médiách ukazujú nové tváre tejto, info - alibi - šou, ktoré sa naučili spomínané formulky naspamäť a stávajú sa z nich dobre platení hovorcovia, aby kryli chrbát zodpovedným. Za krátko, keď ich poriadne okukáme, stanú sa /možno/ celebritami a možno nám budú podpisovať zapotené tričká. Táto realita dnešného spravodajského analfabetizmu, už presiahla medze aj takým, ktorí dokážu čítať medzi riadkami. Je to jasné a presné ako predpoveď počasia.

Zajtra bude slnečno a príjemne teplo. Takéto počasie nám vydrží celé dva týždne. Druhý deň je predpoveď upravená na týždeň, tretí deň sú to už len štyri dni, a štvrtý deň sa spustila búrka s poriadnym lejakom.

Nuž čo. Kto nevie, nech mu je odpustené, ale kto vie a zavádza, tomu zákonite prestanú ľudia veriť.

Rád by som vedel, dokedy budeme musieť tieto nacvičené, nič nehovoriace frázy ešte nútený a schopný vôbec počúvať. Kedy v tejto krajine zavládne ozajstná sloboda slova, aby sa človek nebál povedať to čo chce? Trasieme sa sami pred sebou, akoby sme aj sami potrebovali štít v podobe hovorcu. Bojíme sa vysloviť a povedať pravdu, i keby sme boli o nej presvedčení. Ak by mala naozaj takto vypadať demokracia a sloboda slova či prejavu, tak sme sa vskutku ďaleko nedostali.

Za celé dvadsaťročie s utiahnutými opaskami a zviazaným jazykom čím ďalej tým viac, to potom skutočne nestálo.