Ach, to naše Slovensko!

Dá sa povedať, že som sa neúčasťou na voľbách dobrovoľne vzdal zodpovednosti za budúcnosť našej krajiny a odovzdal ju do rúk slovenským pseudopolitikom. Osobne som presvedčený o ich diletantizme, ale že dovedú Slovensko až do takého bahna ma nenapadlo ani v najčiernejších snoch.

Blížia sa voľby a nech sa snažím akokoľvek nájsť aspoň jedného slušného politika, ktorému by som odovzadal svoj hlas, tak sa mi nedarí. Pritom máme na Slovensku registrovaných viac ako 100 strán z rôzneho politického spektra. Dodnes som nepochopil, čo je to na Slovensku strana s prívlastkom ľavá, pravá, strednopravá atď. Všetky sú v prvom rade zlodejské a mysliace len na zachovanie svojej prítomnosti v parlamente. Občan je až druhoradý a venuje sa mu pozornosť len v rokoch volebných.

Som si vedomý, že každá jedna transformácia si vyžaduje určité obete, ale prečo len na strane tých najchudobnejších a neustále. To sme naozaj tak sprostý národ, že sa necháme donekonečna ohlupovať rečami o krajšom zajtrajšku a v tichosti znášame všetky trapasy našich mocných, pretože inej cesty niet. Necháme sa viesť ako ovce a stále čakáme, že nám niekto ponúkne pomocnú ruku.

Všetci politici, čo sa budú tento rok uchádzať o našu priazeň sa navzájom obviňujú s populizmu. Ako keby niekto v živote voľby vyhral bez toho. Podľa mňa je to úplne normálne, keď si politici svoju karieru postavia na populistických výrokoch. Na druhej strane je nenormálne, že hneď akonáhle sa chytia kormidla, zabudnú čo i len na kúsok etiky a kradnú o život. My sa v tichosti prizeráme, občas sa niekto ozve, ale jeho názor je prinajlepšom hodnotený ako závisť a život prebieha podľa normy: Keď nie teraz, tak potom kedy.

V poslednej dobe otriasla Slovenskom vlna nespokojnosti ľudí, ktorí naleteli nebankovým nelicencovaným inštitúciam a prišli o svoje vklady. Momentálne sa zvažuje na najvyšších miestach, či takých ľudí odškodniť, alebo nie. Pôvodne som bol proti odškodneniu týchto ľudí a davál som im rôzne prívlastky od hlupákov až po nenažrancov. Postupom času, keď sa viac prizerám na tento problém z rôznych uhlov pohľadu zisťujem, že spoluvinu za ich ožobračenie nesie minimálne v tej istej miere štát. Určite mal možnosti, ako zastaviť ohlupujúce reklamy v médiach a kontrolovať samotný tok peňazí. V Čechách napríklad jednej z tých firiem ani len nedovolili začať so svojim "podnikaním". Už vtedy malo byť všetkým jasné, že nie je všetko s ich činnosťou v poriadku. Prečo bol problém zakázať nebankové inštitúcie na Slovensku, vám bude jasné po prečítaní nasledujúcej vety. Nedávno ma šokovala správa, keď sa jeden poslanec z vládnej koalície priznal, že i on naletel. Vôbec si neuvedomil, že svojim zverejnením daňového priznania, kde priznal vklad 200 000 Sk, spravil nepriamu reklamu spomínaným inštitúciam. Svojim skutkom priamo nabádal občanov, aby ho nasledovali. Teraz ma možno upozorníte, že to bola jeho vec, kde si svoje "úspory" vložil. Ja si však myslím, že to až tak jeho vec nebola, pretože je verejným činiteľom a musí si byť vedomý, že je na očiach celej verejnosti. Svojim vkladom presvedčil niektorých váhavých, aby svoje úspory vkladali i oni. Koľko poslancov, alebo ich rodinných príslušníkov si takto "prilepšili" do rodinného rozpočtu sa pravdepodobne nikdy nedozvieme. No natíska sa mi úvaha, prečo neodhlasovali zákon na zastavenie vkladania peňazí občanov hneď na začiatku. Prišli by aj o svoje nemalé vklady. Vydržalo to takmer 6 rokov a niet pochýb o tom, že niekomu sa aj zadarilo. Že to bola pyramídová hra sa dozvedáme z úst politikov až po ich krachu.

Sám som zvedavý, ako to všetko skončí. Nie je to málo ľudí a už sa nechali počuť, že v prípade neodškodnenia ich straty zo strany štátu, založia Stranu podvedených občanov. Takže sa máme na Slovensku na čo tešiť.

Druhý problém, ktorý nedá spávať všetkým, čo sa len trochu zaujímajú o politické dianie na Slovensku je privatizácia SPP. Samotný predaj sa pripravoval takmer jeden rok a dá sa povedať, že výhrady mala iba opozícia. To je úplne normálne a vyplýva to z ich politického postavenia. Prečo však rozbúrila vášne i medzi koaličnými partnermi je pre mňa takmer nepochopiteľné. Jediný dôvod vidím v korupcii. Ja osobne schvaľujem privatizáciu SPP, pretože je nevyhnutný, aby sme sa aspoň čiastočne vyhrabali z hospodárskych problémov, čo sa na Slovensku za posledných desať rokov nahromadili. Podľa mňa nie je podstatná cena, pretože je minimálne o 20 miliard vyššia, ako sa pôvodne očakávalo. Myslím si, že všetkých čo do toho majú čo hovoriť trápi, koľko kto za to dostane bokom. Nezmyselné ťahanice medzi koalíciou a opozíciou v koalícii ma pomaly ale isto presvedčili, že nám už niet pomoci. Naši politici zabudli, prečo sa vlastne do verejného života dostali. Nie nadarmo až 80% obyvateľstva je presvedčených, že kvôli svojmu osobnému prospechu.

Hneď keby chcel niekto za privatizáciu SPP viac a úprimne myslel na verejné blaho. Na obchod treba dvoch. Jeden čo predáva a druhý čo chce kúpiť. Trhová cena je momentálne 130 miliard, preto nechápem tie zbytočné výkriky do tmy. Dokonca sa zvažuje o vyslovení nedôvery vláde a jej následnemu odvolaniu za pomoci časti koalície. Nie som odborník na ústavne právo, no mám pocit, že sa tým nič nevyrieši, pretože vláda má právo privatizovať zakotvené priamo v Ústave SR. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby bola hneď vláda v parlamente odvolaná. Úradovala by ďalej, až kým by nevyhlásil prezident republiky vládu novú. Podotýkam, že do volieb je niekoľko mesiacov. Jediné čo by to spôsobilo, tak akurát nestabilitu a stratu dôverihodnosti už i tak naštrbenej politickej situácie na Slovensku v roku, keď sa má odsúhlasiť naše prijatie do medzinárodných štruktúr. Nechcem teraz rozoberať problém, či do NATO a EU áno, alebo nie. No som presvedčený, že sa nepokladám za takého hlupáka, za akého začínajú považovať Slováka iné národy. A to všetko len na základe našej reprezentačnej vzorky, ktorá nám vládne.

My Slováci sa asi nikdy nedočkáme dôstojného života vo svojej vlasti.