Slovenské voľby

V súčasnej dobe globalizácie prakticky skončila vojna ideológií, tak sa nám politici podsúvajú do pozornosti postoje k náboženstvám, vierovyznaniam, pohlavnej orientácii alebo rodovej rovnosti.

Aký to má súvis s voľbami na Slovensku?

1. Snaha o definovanie akéhosi zla je karta, na ktorú vsádzajú predstavitelia politických štruktúr priamo závislých na podpore dolára, alebo tých, ktorí veria, že USA v snahách riadiť svet, to s nami myslia vo svojej podstate dobre. Jedná sa o tzv. výťahové strany, vznikajúce na základe rôznych iniciatív a žijúcich len dovtedy, kým neprestanú tiecť odkiaľsi peniažky alebo neskončia politickým znemožnením sa, zväčša ich samotných lídrov (Sme Rodina, SAS, OĽaNO, NOVA).
2. Ak je pri moci určitá politická štruktúra dlho (SMER-SD), dochádza k tomu, že dovnútra sa dostávajú ľudia, ktorí vnútorne nemusia súhlasiť s „programom tejto štruktúry“ ale koexistencia s ňou je obojstranne výhodná (p. Lajčák, p. Šefčovič a im podobní).
3. Slovenská alebo maďarská karta nefunguje, ľudia sami cítia, že z tohto kapitálu veľa vody nikto nenamúti, a riešiť to, či materinská reč je pre jedného slovenčina a druhého maďarčina je na Slovensku naozaj nepodstatné, preukázala to spoločná účasť národných strán vo vláde.
4. Kresťanstvo je ďalším mýtom, ktorý nálepkuje slovenskú spoločnosť. Dlhodobá koexistencia s „Bratmi“ Čechmi zanechala svoje následky, a aj keď sa dosť veľké percento populácie hlási ku kresťanským tradíciám nemá to zväčša vplyv na ich rozhodovanie vo voľbách (žiadna kresťanská strana nie je v súčasnosti parlamentnou stranou).
5. ĽSNS (p. Kotleba), uznaním ThDr. Jozefa Tisu za prvého slovenského prezidenta v novodobej histórii sa automaticky stala terčom tzv. „protifašistickej propagandy“. V čase vzniku Prvého slovenského štátu Hitlera v jeho šialenstve „demokratický západ“ podporoval, a nikto za to hlavných podporovateľov a sponzorov neodsúdil.

Ak priradíme každej frakcii potenciálnu 20% podporu obyvateľstva dostaneme 100%

Samostatnú a veľmi dôležitú roľu v rozhodovaní slovenských voličov zohrávajú médiá, ktoré sú tradične „nezávislé“ a veľmi ľahko vedia definovať „ZLO“.

Na vrchole moci SMERU (p. Fico) sa vo veľkom začalo na mediálnej a politickej úrovni bojovať so „ZLOM“, a prišiel „Modrý Anjel“, ktorý naskočil na svoj obláčik úspešnej politickej kariéry kdesi na pumpe v USA.

V kadejakom plátku a na internete sa vyrojilo množstvo karikatúr s červenou skrivenou tvárou p. Fica a usmievavým Anjelom p. Kisku. Aj v motivačných „bilbordoch“ víťazil p. Kiska voči p. Ficovi minimálne 3:1.

Po zvolení tohto „Modrého Anjela“ do úradu prezidenta priam planuli srdcia voličov tohto podvodníka víťazným pokrikom, „My sme to dokázali, My sme porazili ZLO (p. Fica).“

SMER-SD v snahe udržať si imidž sociálnej demokracie a ľudovosti dlhodobo držal finančnú podporu zbrojenia na veľmi nízkej úrovni, nech si obranu EU platia tí, ktorí z toho profitujú.

„Modrý Aniel“ (p. Kiska) okamžite po nástupe do funkcie vyrukoval na medzinárodnej úrovni s návrhmi na zvýšenie %HDP na zbrojenie, umiestnenie logistického zázemia pre „US ARMY“ priamo za humnami jeho chalupy a s modernizáciou zbraní, asi podľa pokynov z tej pumpy, kde luxoval.

Okrem toho sa p. Kiska poponáhľal vyoblápať s p. Porošenkom, ktorého na Ukrajine dostali k moci sily, nezakryte glorifikujúce vyčíňanie polovojenských skupín Stepana Andrijoviča Banderu počas a po II. Svetovej vojne na dnešnom území Ukrajiny, Poľska a Slovenska. Dnes sa Banderu na Ukrajine pokúšajú očistiť, keďže v jeho mene boli vraždení hlavne „Komunisti a ich sympatizanti“.

Do tohto boja medzi vládnym šetrením na výdavkoch na zbrojenie na strane jednej a nepredvídateľných sľuboch p. Kisku smerujúcich k ich navyšovaniu na strane druhej, sa ako blesk z „čistého neba“ vklinila vražda (novinára p. Kuciaka a jeho priateľky p. Kušnirovej).

Angažovanie sa a nátlak p. Kisku na priebeh vyšetrovania, od priameho označenia Slovenska za mafiánsky štát (hoci už vtedy začínali presakovať informácie o obchodoch p. Kisku s pozemkovými špekulantami), až po priame obvinenia ministerstva vnútra SR z marenia vyšetrovania.

Je jasné, že v takej malej krajine ako Slovensko je, sa vždy vytvárajú kontakty s kadekým, a politické štruktúry dlhodobo pri moci sa zákonite musia do niečoho ľudovo povedané „namočiť“.

Predchádzajúci osobný konflikt so zavraždeným novinárom (p. Kuciak) a „Čiernym koňom“ (p. Kočner), bol okamžite médiami nafúknutý a prenesene prepojený, cez byty p. Fica a p. Kočnera nachádzajúce sa v jednej Bratislavskej vile s názvom Bonaparte, patriacej p. Bašternákovi (kauzy s nadmernými odpočtami DPH). „ZLO“ bolo opäť definované.

V snahe zabrániť rozpadu citlivej vládnej koalície (SMER – SD · SNS · MOST – HÍD) došlo k rekonštrukcii vlády.

Opäť sa však otvorila aj otázka predčasných volieb, keďže v súvislosti s doterajším priebehom v prvom kole prezidentských volieb neuspel hlas radikálnych síl (p. Kotleba) a ani hlas racionálne uvažujúceho úradníka (p. Harabín). Strany vládnej koalície nebudú chcieť odhlasovať to, k čomu ich bude prezidentská kancelária tlačiť (užšie primknutie sa SR k atlantickému jadru, teda skôr v záujme USA než EÚ), nech si to odsúhlasí nový parlament. Vsádza sa na načasovanie, parlamentné voľby treba skôr, kým sa pronárodné sily opäť prebudia, po tom ako ľudia zistia, že boli opäť oklamaní.

Druhé kolo prezidentských volieb už bude len povestný výber medzi väčším alebo menším zlom, kde to väčšie zlo (záujmy USA) má obrovský náskok a výhodu pred zlom menším (záujmy jadra EÚ), keďže sa im podaril úžasný kúsok.

P. Čaputová sa vezie na vlne boja s preddefinovaným „ZLOM“:

1) tzv. pradávne ZLO, ktoré predstavujú zástancovia slovenskej štátnosti bez ohľadu na formu (ĽSNS),

2) ZLO vládnej moci (SMER-SD), je to predsa nehorázne nepustiť k válovu hladnú opozíciu tri volebné obdobia po sebe,

3) ZLO v tej najhoršej podobe, ktoré sa skrýva za vraždou dvoch nevinných mladých ľudí, čo pokladám za čistý politický hyenizmus, keďže ide viac o využitie tohto faktu na dehonestáciu súčasnej vládnej moci, než o úprimnú snahu dosiahnuť pokrok vo vyšetrovaní.

P. Šefčovič nominant vládnej koalície

1) Je za ním p. Fico, teda médiami dávno definované ZLO,

2) Je v spojení s p. Lajčákom (p. Soros), teda ľuďmi definované ZLO,

3) Výzva p. Šefčoviča k voličom p. Kotlebu a p. Harabína aby sa zúčastnili druhého kola prezidentských volieb sa nestretne s odozvou, keďže pre nich to nie je voľba

Obidvaja kandidáti postupujúci do druhého kola prezidentských volieb boli verejne nachytaní pri klamstve. Jeden klame keď používa titul bez toho, aby ho získal v súlade so slovenským právnym poriadkom (p. Šefčovič), titul mu pomohol v kariérnom raste. Druhá klame tým, že v rozpore so stanovami o advokátskej praxi má aktívnu živnosť. Takže nakoniec ani nejde o to, čo nám títo kandidáti vedia ponúknuť, ale o to kto klame viac alebo menej.

Všetci voliči ktorí pôjdu do druhého kola volieb, vyjadria aj svojim neplatným hlasom trend akejsi celospoločenskej akceptácie lži. Odignorovanie druhého kola volieb je myslím v našich podmienkach skôr čistá fikcia, než reálna možnosť.

Nechcem tvrdiť, že slovenské prezidentské voľby boli inač zmanipulované, než médiami a aktuálnou politickou situáciou. Uvidíme s čím príde vo svojich sťažnostiach na priebeh volieb p. Harabín, ako neúspešný kandidát na prezidenta po prvom kole.

Záver: Budeme mať vo funkcii prezidenta po prvý krát ženu, neveští to nič dobrého predovšetkým vzhľadom k atlantickej orientácii p. Čaputovej.

Poznámka na koniec:

Ani jeden z kandidátov na slovenského prezidenta, buď zámerne alebo z neznalosti nedokázal komplexnejšie vysvetliť príčinu prievanu v peňaženkách u väčšiny slovenským občanom pracujúcich na Slovensku v  pobočkách zahraničných spoločností.

Podpora zahraničných investícií má svoje limity, predovšetkým v záruke (vládnej záruke) trvale nižších miezd. Táto politika nám síce doniesla prácu, ale nie úspech, ten slávia investori, bohužiaľ cudzí. Ten, kto dokáže u nás vyrobiť a v zahraničí so ziskom predať, bez toho aby sa to obtrelo o náš daňový systém je „KRÁĽ“, tie peniaze zamestnanec ani štát nikdy neuvidí, hlavne ak týmto „KRÁĽOM“ kryjú chrbát od roku 1989 vlády SR bez výnimky.